Mrs Úzkostlivá & Mr Vyhýbavý

17.01.2021

Jednou z najčastejších situácií, s ktorými sa v mojej poradni stretávam je bolestivé vzťahové tango medzi partnerom  s úzkostlivým vzorcom pripútavania a partnerom, ktorého vzorec je vyhýbavý. Dynamika týchto vzťahov je enormná, fungujúca na princípe PUSH & PULL, ezoterika pri nich skloňuje karmu a ich koncu spravidla predchádza nekonečný, smutný tanec dlho po tom, čo hudba dohrala a opona padla. Keďže ženy sú v prvej skupine zastúpené oveľa častejšie, tak naša Mrs v nadpise je Úzkostlivá a Mr je Vyhýbavý. Nie je to však pravidlo, tie role môžu byť pokojne aj obrátené.

AKO A KEDY SA TVORIA VZORCE PRIPÚTAVANIA

V 60.  rokoch minulého storočia prebehol v USA obrovský prieskum pod vedením psychológa Johna Bowlbyho, ktorého cieľom bolo dokázať, ako naše ranné detstvo a väzba na matku alebo osoby, ktoré sa o nás starali a od ktorých sme v tomto štádiu života záviseli ovplyvňujú výsledný vzorec pripútavania sa k ľuďom v dospelom veku, predovšetkým vzorec pripútavania sa k nášmu romantickému partnerovi.

Túto koreláciu sa podarilo dokázať a vďaka tomu dnes vieme, že správanie každého z nás nie je len výsledkom genetickej výbavy, ale aj podmienok, v akých sme vyrástli.

Pokiaľ ide o lásku, existujú tri základné vzorce, ktorými sa riadime. V strede osi je pevne ukotvený, zdravý vyvážený prototyp. Šťastlivci naprogramovaní týmto spôsobom nebývajú častými hosťami v kresle psychoterapeutov a v medziľudských vzťahoch sa im spravidla darí dobre. Na opačných koncoch spektra proti sebe stoja úzkostlivý vzorec pripútavania oproti vzorcu vyhýbavému.

ZDRAVÝ VZOREC

Týmto vzorcom sa vo vzťahoch riadi asi polovica populácie. Sú to ľudia, ktorí v detstve zažili dostatok bezpodmienečnej lásky, prijatia, bezpečia a vďaka tomu  v dospelosti nenarážajú na strach zo samoty, zraniteľnosti, či záväzkov.

Ich dobre ukotvené sebavedomie im zaručuje schopnosť jasne a bez strachu komunikovať svoje najhlbšie potreby, dožadovať sa ich naplnenia a chráni ich od zotrvávania v toxických vzťahoch.

Títo ľudia však len ťažko porozumejú vyhnancom, vnútorne zlomeným, prežívajúcim bolesť a neúspech vo väčšine svojich partnerských vzťahov, čo od optimálneho stredu utiekli radikálne naľavo, či napravo. Nevedia pochopiť, ako niekto môže ostávať vo vzťahu, kde sa necíti dobre alebo prečo sa niekto iný zas vyhýba ozajstnej intimite a ukončí každý vzťah, ktorý začne byť intenzívny skôr, než z toho niečo vážne vznikne.

Pravdou však ostáva, že ľudia s problematickými vzorcami pripútavania nerobia svoje rozhodnutia vedome. A dobre mienené rady od tých, ktorí mali v detstve viac šťastia niekedy narobia aj viac škody ako úžitku.

ÚZKOSTLIVÝ A VYHÝBAVÝ VZOREC - AKO VZNIKAJÚ?

Spoločným menovateľom spôsobujúcim deformity v našich pripútavacích vzorcoch je vždy nedostatok bezpečnej a bezpodmienečnej lásky od kľúčových osôb v našom detstve, väčšinou teda matky, či otca.

Či sa už následná deformita prejaví ako budúca úzkostlivá závislosť na vzťahoch alebo naopak útek od emócií a vyhýbanie sa hlbším pocitom, záleží na viacerých faktoroch.

Ako teda vyzerá rizikové správanie na strane rodičov, najmä matky, ktoré je zodpovedné za väčšinu našich vzťahových problémov?

EMOČNÁ NESTABILITA

Ak mama nie je emočne prepojená s dieťaťom, často mení správanie a nálady, raz je fyzicky prítomná a v pohode, následne zmizne alebo upadá do ťaživých stavov a dieťa tak nikdy nevie predpokladať, čo sa bude diať, podvedome je vždy v strehu, tak aj keď si z toho dieťa nemusí na vedomej úrovni neskôr veľa pamätať, do DNA jeho emočnej pamäte sa to zapíše určite.

UPREDNOSTŇOVANIE VLASTNÝCH POTRIEB PRED POTREBAMI DIEŤAŤA

Nikoho neprekvapí, že ak matka na dieťa doslova kašle, necháva ho plakať, hladné, nevenuje pozornosť jeho hygiene a podobne, že to bude mať svoje neskoršie následky. Do tejto kategórie však spadá aj konanie, ktorým matka sýti svoj vlastný hlad po láske, vyúsťujúci v správanie, keď dieťa využíva ako nástroj na seba prezentáciu, keď túži vyzerať ako dokonalá matka a získavať tak prijatie a uznanie svojho okolia, často krát i od partnera. A aj keď to znie paradoxne, áno, aj úzkostlivé matky, ktoré dieťa neustále kontrolujú, mimoriadne im záleží na jeho oblečení, vzhľade, neskôr správaní a známkach, tak áno, aj tieto matky sú od dieťaťa v skutočnosti emočne vzdialené, lebo všetko, čo robia, robia viac pre svoj dobrý pocit ako pre skutočnú potrebu dieťaťa a práve týmto do neho zasievajú semienko doživotného boja s úzkosťou, spochybňovaním vlastnej hodnoty a rovnakého neukojiteľného hladu po láske.

PRÍSNA VÝCHOVA, FYZICKÉ A PSYCHICKÉ NÁSILIE

Keď dieťa zažíva v detstve v rodine najmä pravidlá, disciplínu, tlak na výkon, karhanie, nedocenenie vlastných schopností, pocity zlyhávania, pocity hanby, ak sa v rodine neprejavujú city otvorene, ak je to neustály boj a súperenie o to byť dosť dobrý, ak byť zraniteľný, plakať, snívať a priľnúť k niekomu mama alebo otec interpretujú ako slabosť, tak toto je presne prostredie, ktoré hlavne u chlapcov v budúcnosti vytesá model vyhýbavého vzťahového vzorca.

Mimoriadne smutné je, že ako úzkostlivý, tak aj vyhýbavý vzorec správania síce nie je genetickým dedičstvom, no v drvivej väčšine prípadov predsa len dedičstvom je. Rodičia, ktorí sami trpeli v detstve emočným vákuom či násilím si ako deti vybudovali svoj patologický vzorec lásky a tento i keď nevedome tak posúvajú ďalej na ďalšiu generáciu.

ÚZKOSTLIVÝ VZOREC - MÁM HO AJ JA?

Toto sú najčastejšie prejavy u ľudí s úzkostlivým vzorcom pripútavania:

- zúfalý hlad po láske, intimite a prijatí

- strach zo samoty, z opustenia

- nízke sebavedomie, podceňovanie sa

- slabá vôľa, ovplyvniteľnosť

- vysoká citlivosť na vonkajšie podnety (všetko sa ich osobne dotýka)

- vysoká miera empatie voči partnerovi a uprednostňovanie jeho potrieb pred vlastnými

- sebaklam, idealizovanie partnera a neustále ospravedlňovanie jeho chýb a prešľapov

- ochota ostávať aj v toxických vzťahoch a tolerovať zo strany partnera zrady, klamstvá, nevery či násilie

- neschopnosť nadväzovať partnerské vzťahy s partnermi so zdravými vzorcami, naopak, je prítomný nevedomý výber emočne nedostupných partnerov, o ktorých pozornosť musia neustále bojovať, pretože ich podvedomie im našepkáva, že jedine, ak získajú tento typ partnera, ak sa im toto podarí prelomiť, tak jedine vtedy budú mať konečne hodnotu

- vo vzťahoch vyžadujú neustále uisťovanie, že sú milovaní

- potreba vo vzťahoch riešiť konflikty ihneď, neznášajú neistotu

- tendencia ľutovať sa a operovať v móde obete, získavanie pozornosti a lásky v krajných situáciách aj citovým vydieraním a vyvolávaním pocitu viny u partnera

- keďže v prvom rade neveria sami sebe, nedokážu veriť ani partnerovi, bývajú podozrievaví a žiarliví

- v partnerskom vzťahu sa často krát odizolujú od priateľov, od rodiny a prestanú sa venovať svojim koníčkom, pretože ich jedinou prioritou je získavať lásku a pozornosť od partnera

- ak sa ocitnú vo vzťahu s vyrovnaným, zdravým partnerom a láska je zrazu jednoduchá a bezpečná, je to pre nich neprirodzené a sami začnú tento vzťah, hoc podvedome, sabotovať

- ak natrafia na mimoriadne intenzívny vzťah, v ktorom cítia hlboké puto, vzťah, ktorý v nich spúšťa celé spektrum emócií, budú o neho bojovať za každú cenu

VYHÝBAVÝ VZOREC - MÁM HO AJ JA?

Toto sú najčastejšie prejavy u ľudí s vyhýbavým vzorcom pripútavania:

- strach z hlbokej lásky a intimity (aj napriek tomu, že po ničom tak veľmi netúžia)

- veľkú časť dospelého života prežijú ako single, samota ako taká ich nedesí, skôr upokojuje

- prejavujú vysoké sebavedomie, nechcú sa spoliehať na to, že ich hodnotu budú definovať iní ľudia alebo že by ich život mal nejako závisieť od druhých

- často sú to veľmi bezprostrední, komunikatívni, spoločensky a sexuálne aktívne žijúci ľudia

- obrovská tvrdohlavosť a rezistentnosť voči zmene, či prispôsobovaniu sa iným (vrátane partnera)

- citlivosť na vonkajšie podnety je nízka, majú tzv. na háku (v skutočnosti ich to vnútri bolí, ale odmietajú si to priznať čo i len sami pred sebou)

- len obmedzená schopnosť empatie, partnerove potreby dlhodobo nikdy neuprednostnia pred svojimi

- neprimerané až utopistické predstavy o dokonalom partnerovi, ktorého chcú (táto vysoká laťka opäť slúži hlavne ako ochranný mechanizmus a vnútorný argument, prečo nemohli vo vzťahu pokračovať alebo vzťah začať; v podstate nikto nedokáže naplniť ich predstavu ideálu do bodky a presne táto malá bodka stačí, aby kvôli nej zo vzťahu vycúvali)

- vo vzťahoch ich zneisťuje, ak partner často a otvorene prejavuje city, hovorí, že ich miluje, že mu chýbajú, pretože to v nich vytvára podvedomý tlak a strach z toho, že by tento prejav mali opätovať, že to už prestáva byť plytké a že by to pri neskoršom krachu mohlo dosť bolieť

- neochota riešiť konflikty hneď a priamo, pred konfliktom sa snažia uniknúť a ako malé deti dúfajú, že s dekou na hlave zmiznú, nikto ich neuvidí a všetko sa nejako vyrieši aj bez ich účasti

- nebývajú extrémne žiarliví, sami totiž vyžadujú priestor, veľkorysosť, slobodu a nechcú sa do vzťahov vkladať tak, aby im duševný komfort nabúravala nie len partnerova, ale ani vlastná žiarlivosť

- pre vzťah nikdy neobetujú priateľov, koníčky, či ambície, vlastný paralelný život im dáva pocit bezpečia i možného úniku

- svoje karty si vždy držia pri tele, sú nedôverčiví, niekedy až paranoidní, extrémne si strážia súkromie a svoje skutočné plány

- ak sa ocitnú v intenzívnom a hlbokom vzťahu, v ktorom zrazu nemajú plnú kontrolu nad svojimi emóciami, v ktorom po rokoch plačú alebo cítia hlboké prijatie a bezpodmienečnú lásku, je to pre ich dušu na jednej strane balzam, no zároveň je to aj zdrvujúce, lebo predstava, akú bolesť by im prípadné zlyhanie takéhoto vzťahu spôsobilo je paralyzujúca a tak ho čím skôr opustia alebo aspoň nejako zriedia

- svoju obrovskú bolesť a rany si vždy lížu sami a v ústraní

PREČO PANI ÚZKOSTLIVÁ PRIŤAHUJE PÁNA VYHÝBAVÉHO

Tí dvaja sa vždy nájdu, pretože sú ako dokonalý jin a jang. Čo chýba jednému, toho má druhý prebytok a to, od čoho jeden uteká, za tým sa ten druhý naháňa. Na papieri sa zdá, že by to aj mohlo fungovať, na nedostatok vzrušenia, podnetov a neustálej dynamiky rozchodov a udobrovania sa nedá sťažovať, ale po čase sú z tejto húsenkovej dráhy obaja unavení.

Je nevyhnutné si uvedomiť, že sila ich spojenia je determinovaná hlavne nesmiernym ľudským pochopením, keďže obaja v detstve zažili veľmi podobné scenáre a vďaka prienikom v traumách sa u nich vyvinie  silné puto prekračujúce hranice romantického vzťahu a prerastajúce v skutočné priateľstvo nezriedka i na celý život.

To, čo však ich partnerskému vzťahu chýba najviac je pokoj. Pani Úzkostlivá si nedokáže dlhšie vychutnávať príjemnú rutinu a stabilitu bez zbytočných otázok a pochybností a pán Vyhýbavý tiež nevie svoj bezpečnostný systém nechať vypnutý viac než na pár vzácnych momentov. Nový cyklus začína tým, že po období separácie pán Vyhýbavý iniciuje kontakt, pretože tlak ustúpil, cíti sa opäť silný a chce vo svojom živote opäť pocítiť to teplo, ktoré mu nevie poskytnúť nikto rýchlejšie a istejšie ako pani Úzkostlivá. Tá je najprv opatrná, ale postupne sa uvoľní, až kým ho tou svojou láskou zas nezačne dusiť a desiť. Pán Vyhýbavý v tom okamihu mizne ako cválajúci kovboj na horizonte, no namiesto happy end-u sa rodí len ďalší bolestivý začiatok.

ČO S TÝM?

Dobrou správou je, že naše získané vzorce pripútavania a správania v partnerských vzťahoch nie sú nejakým rigidným desatorom vytesaným do kameňa. Tak, ako sme ich skúsenosťou nadobudli, dokážeme sa naučiť kráčať aj mimo týchto vychodených cestičiek. Prvým momentom nie je nič iné ako uvedomenie si, že jeden z tých vzorcov sa týka aj mňa. Zastaviť sa vo víre života a konečne sa pozrieť do zrkadla, ktorému som sa tak urputne roky vyhýbala. Tam je ten začiatok. A potom je tu cesta psychoterapie, čítania, spoznávania, odkrývania, skúšania, prekonávania strachu a budovania si svojho nového vnútorného i vonkajšieho podporného systému.

Tak ako  sa z alkoholika môže stať abstinujúci alkoholik, presne tak sa aj z pani Úzkostlivej môže stať pani Kedysi Úzkostlivá a z pána Vyhýbavého pán Kedysi Vyhýbavý. Dôležitá je vnútorná motivácia chcieť v tomto živote zažiť skutočnú lásku bez strachu. Žiadna iná motivácia fungovať nebude. Lebo chcieť sa zmeniť, aby sme urobili šťastného niekoho iného, to nikdy nekončí dobre.