Keď ich uháňame a ani o tom nevieme

11.11.2020

Už si niekedy počula hlášku, že "zamilovaná žena = hotová katastrofa"? Ja som ju nie len že počula, ja som kedysi bola jej živým príkladom. My ženy, keď sa bezhlavo zamilujeme, skutočne prestávame myslieť. Máme pred sebou len jeden cieľ a pre ten cieľ sme schopné robiť neuveriteľné veci. A väčšinou čím viac na tom našom cieli pracujeme, tým sa nám viac vzďaľuje.

V tomto článku by som rada rozobrala situácie, ktoré ako ženy vo vzťahoch často robíme a ktoré sa nám na prvý pohľad môžu zdať úplne nevinné, dokonca podľa našej logiky by vzťahu mali pomáhať, no ono je to presne naopak.

Téma dňa je naše subtílne, nenápadné a nevedomé uháňanie mužov.

V prvom rade je potrebné vysvetliť PREČO je uháňanie a naháňanie mužov zlé. Je to zlé preto, že keď chlapa začneme uháňať, začne to vo vzťahu vytvárať nerovnováhu a tlak, vplyvom ktorého sa nám začne vzďaľovať. 

Chlap, ktorého loví a naháňa žena, nemôže zároveň loviť a naháňať ju.
A pritom je to pravá podstata mužov, ktorí v sebe majú zakódovanú túžbu prekonávať prekážky, loviť, naháňať, súťažiť a vyhrávať. A podstata žien je byť vždy tak trochu nedostupná, tajomná, byť dobýjaná, objavovaná a nakoniec byť získaná, no nikdy sa nestať samozrejmosťou.

Nenápadná naháňačka z našej strany začne vtedy, keď sa veci nevyvíjajú úplne ako by sme chceli a náš objekt záujmu sa nám javí málo proaktívny. Je pre nás extrémne frustrujúce to prijať a začneme preberať iniciatívu. Chceme, aby vedel, že sa nám páči, aby videl, čo všetko dokážeme, chceme z neho sňať strach z nášho odmietnutia a uľahčiť mu ďalšie pozvanie na rande, chceme vyzerať, že sme zábavné, máme skvelý život a nie sme žiadne stíhačky.

My vo svojom vnútri všetky ovládame teóriu a vieme, že ho nemáme naháňať. Problém je, že my ale nevieme dekódovať isté druhy nášho správania ako naháňanie.

Pod pláštikom kamarátskeho správania, dobrosrdečnosti a proaktivity (čo sú predsa samé dobré veci, nie?) nevedomo uháňame a tlačíme. Cesta do pekla je ale tiež dláždená samými dobrými úmyslami! 

TU JE PÁR NEVINNÝCH PRÍKLADOV, KEDY UHÁŇAME A ANI O TOM NEVIEME:


PREDBIEHAM HO V TELEFONÁTOCH
Nemusí ísť len o telefonáty, v ktorých na neho evidentne tlačíš a ženieš ho do kúta s priamymi otázkami typu "Chýbam Ti?", "Myslíš na mňa?"...... Toto správanie zahŕňa aj nevinné telefonáty, v ktorých mu oznamuješ, čo si práve zažila, čo zaujímavé videla, počula, že si zistila, že Vaša obľúbená kapela bude mať koncert, že v kine dnes ide film, čo chcel vidieť atď., atď... A samozrejme tu spadajú aj telefonáty, ktorých cieľom je zistiť, prečo Ti nevolá on. Nejde o to, že mu nemôžeš zavolať, skôr o to, aby si nebola z Vás dvoch jediná, čo volá.

INICIUJEM KONTAKT
Píšem mu maily, SMSky, začínam chaty, skladám básničky, posielam zábavné GIFká, videá, označujem ho na Facebooku na fotkách, komentujem jeho príspevky, zastavím sa u neho v práci, "náhodou" ho stretnem na obede, v obchode... Tu spadá všetko, čo robím za účelom nadviazania kontaktu, keď ten kontakt z jeho strany neprichádza a ja som nedočkavá a nepáči sa mi to.

MENÍM SA NA ANIMÁTORKU
Navrhujem plány na víkend, vymýšľam, kam by sme mohli cestovať v lete, pozývam ho k sebe domov, pozývam ho na party k mojej kamarátke, som ako nezastaviteľná motorová myš, čo predsa nemôže nechať vývoj vecí na náhodu a už vôbec nie na neho a musí spoločný program organizovať sama. Možno by Ťa niekam pozval aj sám, ale keď Ty ho vždy predbehneš?

PÝTAM SA NA JEHO CITY
Tak aby som bola konkrétna, najnebezpečnejšie sú samozrejme otázky o citoch, ktoré prechováva voči Tebe. Nie je nič zlé na tom cítiť túžbu počuť od milovaného muža, ako ma ľúbi, ako mu chýbam, ako na mňa neustále myslí. Je to úplne normálne a prirodzené. Dôležité je uvedomiť si, že sa ho na to nemôžeš pýtať. Keď chceš, aby chlap zhodil brnenie a prejavoval city, dá sa to docieliť jedine tým, že vo vzťahu vytvoríš bezpečné prostredie, kde sa bude cítiť prijatý taký aký je, nesúdený a nikam netlačený. Niektorí chlapi nie sú veľmi nadaní prejavovať svoje city slovami alebo písaním. Kvalita vzťahu sa ale našťastie nemeria podľa toho, koľko krát za mesiac Ti povie "Milujem Ťa!".

Áno, toto všetko my robíme v zamilovanosti a túžbe dosiahnuť jeho srdce. Keď to robíme, nevidíme v tom nič škodlivé, robíme to podvedome, reflexne a automaticky.

Ale pritom máme v srdci jeden obrovský strach. Strach, že ho stratíme, ak mu dostatočne jasne neukážeme, ako veľmi nám na ňom záleží.

Niektorým mužom sa to chvíľu môže páčiť, môže im naša náklonnosť lichotiť, môže to takto chvíľu fungovať, ak nemajú vo svojom živote žiadny hlbší predmet romantického záujmu a môže z toho vzniknúť dokonca aj vzťah. Ale týmto spôsobom sa naozaj nikdy nedozvieme, čo k nám skutočne cítia. A to by bola predsa škoda, nie?